Konzumný život nám prináša množstvo nepotrebných vecí. Jenou z nich je aj oblečenie. To pri najlepšom vydrží jednu sezónu, čo s ním potom urobíme? Módny priemysel je naozaj vynaliezavý a ročne pribúdajú stovky modelov šiat a doplnkov. Čo ale urobíme s tými, ktoré už nechceme nosiť? Jedným z riešení je vhodiť ich do zberných nádob, ktoré tieto šaty neskôr posúvajú ďalej pre tých, ktorý ich potrebujú ale nemajú možnosti si nové oblečenie kúpiť. Je to jednoduché. Čisté oblečenie zabalíme do nepremokavého obalu – ideálne igelitového mechu alebo vreca a vhodíme do nádoby. V pravidelných intervaloch sú tieto nádoby vyberané a šaty putujú do triediarne, kde sa vyberú tie naozaj použiteľné kusy a poputujú k novým majiteľom. 

V inom prípade môžete oblečenie darovať cez rôzne skupiny na sociálnych sieťach, poprípade ich posuniete v rámci rodiny a priateľov ďalej. Takto fungujú hlavne maminky s oblečením najmenších detičiek. Tie totiž rastú rýchlo a niektoré kúsky si na seba doslova ani nestihnú obliecť. Obľúbenou formou darovania je darovanie balíka oblečenia, kde nie je potrebné veci jednotlivo premeriavať ani prácne fotiť. Väčšinou sa jedná o niekoľko desiatok kusov dojčenského oblečenia. V tomto prípade ale treba myslieť na to, že ideálnou formou prebratia vecičiek je osobný odber. Takto sa vyhnete zbytočnému plateniu drahého prepravného.

To sa totiž vyrátava na základe váhy balíka. Rovnako vám odpadnú starosti s prácnym pevným balením a skladaním do kartónu. Pri osobnom odbere je možné veci zabaliť aj do už spomínaného igelitového vreca. Ako sme si mohli všimnúť, vznikajú rôzne skupiny na podporu recyklácie oblečenia. Pre niekoho to môže byť výrazná úspora financií, nakoľko deti majú obrovskú spotrebu oblečenia. Či už je to kvôli nehodám s jedlom, pádom alebo hraním sa na ihrisku či tráve. Nie je teda potrebné pokaždé utekať do obchodov a nakupovať kopy oblečenia. Takto by sa váš nákup mohol dostať do sfér niekoľkých desiatok eur. Kúpou použitého oblečenia, ktoré nenesie známky znehodnotenia miniete iba pár eur a môžete sa tešiť z domácej módnej prehliadky. 

Dnes je celkom iná doba ako keď sme boli deťmi mi. Práve preto ani finančné návyky a výška hotovosti, ktorou dieťa disponuje nemôže byť podobná, ako tá naša. Vreckové je často spornou vecou. Niektorý ho schvaľujú a iný sú proti nemu. Ak dieťa potrebuje peniaze, sme ochotný mu ich dať. Nie je teda vreckové potrebné. Je to ale veľký omyl. V reálnom živote sa dospelého nikto neopýta koľko potrebuje a neodovzdá mu finančnú hotovosť. Práve preto sa musia deti už od útleho veku správne hospodáriť s peniazmi. Vyvarovať sa chybných krokov, naučiť sa hospodáriť, šetriť alebo dokonca svoje peniaze znásobovať. Na trhu nájdeme dostatok edukačných pomôcok, ktoré dieťa motivujú k pozitívnym návykom v oblasti peňazí.

Prvé vreckové môžeme zaviesť už v prvom stupni základnej školy. Samy vidíme, kedy sa dieťa stáva samostatnejším a snaží sa držať krok so svojimi rovesníkmi. Práve toto obdobie je vhodné na zavedenie vreckového. Nejeden raz som sa stretla s chybným počítaním peňazí, či dokonca požičiavaním si medzi spolužiakmi. A to hovoríme o deťoch, ktoré ešte nemajú ani desať rokov. Tieto drobné prehrešky môžu v dospelosti spôsobiť menšiu odolnosť voči reklamám typu: Požičajte si dnes na čo chcete, splácajte ako chcete, koľko chcete atď. Ľahko môžu spadnúť do kolotoča pôžičiek, lízingov a iných foriem peňažných záväzkov. Tieto prinášajú aj ťažké finančné situácie, ktoré môžu skončiť dokonca exekúciou. 

Výška vreckového by mala byť adekvátna výdavkom dieťaťa. Tie ale určuje rodič a s dieťaťom aktívne komunikuje. S prihliadnutím na ceny v obchodoch, zvolíme správnu výšku vreckového. Vypočítať si to môžeme napríklad počtom dní, ktoré dieťa chodí do školy. Takto má možnosť aktívne sa podieľať na svojom rozpočte. V prípade, že dieťaťu suma ktorú sme mu vyčlenili nestačí, je na dospelých aby mu ozrejmili alebo poradili princípy fungovania peňažných tokov. Často sa stretávame teda so situáciou, kedy dieťa svoje vreckové na celý týždeň dokáže minúť počas dvoch dní. Vtedy dieťaťu nenadávame a hlavne ho neľutujeme ani mu vreckové jednorázovo nenavyšujeme. Síce mu nárazovo pomôžeme, ale z dlhodobého hľadiska to pre dieťa nie je vhodné. A mohli by sme takým konaním spraviť viac škody ako osohu.